O nás

Modranská majolika je zapísaná v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Vyrábame ju v najväčších remeselných dielňach s najdlhšou tradíciou na Slovensku, v Slovenskej ľudovej majolike, ľudovoumeleckom výrobnom družstve.

História

Človek tvaruje hlinu od nepamäti. Korene hrnčiarskeho remesla v Modre siahajú do 14. storočia. Modranskí hrnčiari a džbánkari boli známi svojou remeselnou výrobou v celom Uhorsku. V 17. storočí sa hrnčiarske remeslo zdokonalilo vplyvom Habánov, ktorí spolu s modranskými majstrami dali základy najvýraznejšej keramickej tradícii Slovenska.

V 16. a 17. storočí bola v slobodnom kráľovskom meste Modre  vysoko rozvinutá výroba organizovaná v cechoch. Podľa zachovaných záznamov bol hrnčiarsky cech v Modre založený už v roku 1636. V roku 1828 bolo v Modre až 55 majstrov hrnčiarov. Významnou udalosťou pre zachovanie modranskej keramiky bolo založenie Štátnej dielne džbánkarskej, 6. apríla 1883. Odvtedy prešla keramická dielňa niekoľkými premenami pod vplyvom ekonomických a politických udalostí. Súčasný názov najznámejšej keramickej dielne – Slovenska ľudová majolika – je používaný od roku 1952. Tradícia hrnčiarskeho remesla v Modre je unikátna a vďaka modranským majstrom, ktorí po svojich predkoch zdedili vrúcny vzťah k hline, zachovaná pre ďalšie generácie.

Výroba

Proces výroby nadväzuje na stáročné tradície hrnčiarskeho remesla v Modre. Celá výroba je ručná práca. Hlinu ako prvú dostane do rúk majster džbánkar. Ten s pomocou hrnčiarskeho kruhu vdýchne tvárnej hline formu. Vytočený džbán či váza následne odpočívajú a pomaly schnú. Stále však potrebujú starostlivosť hrnčiara, ktorý keramiku ďalej zapravuje a obtáča, aby sa nezdeformovala nerovnomerným schnutím. Keď je surový črep dokonale vysušený, čo môže pri väčších kúskoch trvať až jeden mesiac, môže ísť na svoj prvý výpal do keramickej pece. Výpal v peci sa uskutočňuje pri teplotách 980 – 1000 °C po dobu 8 hodín. Z vysušenej krehkej hliny je po výpale pevný, odolný a pórovitý keramický črep, s ktorým sa môže ďalej pracovať. Vypálený črep sa dostane do rúk ďalšiemu majstrovi, umeleckému keramikárovi – maliarovi. Maliar črep ponorí do podkladovej glazúry, na ktorú voľnou rukou maľuje dekorácie. Namaľovaná majolika sa opäť vypáli v keramickej peci pri teplote 950 – 1150 °C. Glazúra nemá len estetickú funkciu, keramický črep sa vďaka nej po vypálení stane nepriepustným a odolnejším.  Cesta hliny, z ktorej šikovné ruky majstrov vytvorili jedinečnú slovenskú ľudovú majoliku, končí u zberateľov, ale aj ako úžitkový predmet v domácnosti, vázy ožívajú kvetmi, džbány vínom a taniere jedlom, čím napĺňa svoje stáročné tradičné poslanie.

Ornamentika

Typické motívy modranskej majoliky vychádzajú z prírody, zobrazujú ruže, klinčeky, puky kvetov ozdobené listami a  maľujú sa na bielu podkladovú glazúru. Podľa kombinácií použitých farieb rozlišujeme štyri typy dekoru:

  • Pestrý dekor používa výrazné farby – červenú, žltú, modrú, zelenú, hnedú a fialovú.
  • Habánsky dekor obsahuje všetky farby ako pestrý dekor okrem červenej.
  • Zelený dekor znamená dominantnú zelenú farbu v kombinácií s hnedou, ktorou sa vykresľujú kontúry ornamentu.
  • Modrý dekor je maľovaný výlučne modrou farbou.
  • Každý kus keramiky je ručne vyrobený, preto sa maľba – ornamentika nemusí presne zhodovať s fotografiami

Ciele iniciatívy na záchranu majoliky

Najdôležitejšie ciele boli stanovené v roku 2016 a ich podstata sa nemení. Modifikuje sa cesta, ktorou sa k nim dá dostať, ktorá získava svoj tvar podľa naplnenia jednotlivých krokov, možností zúčastnených dobrovoľníkov, vôli samosprávy otvárať súvisiace témy, ale aj podľa vyhlásených grantových výziev a úspešnosti v nich. Preto sa vedenie projektu pravidelne stretáva a vyhodnocuje, ako sa pokročilo v dosahovaní strategických cieľov, ktorými sú:

Obnova, zachovanie a záchrana tradícií výroby modranskej majoliky s dôrazom na zachovanie zamestnanosti a s potenciálom vytvorenia inovatívneho prostredia, s obnovenými rozšírenými funkciami, ako je laboratórium, možnosť výskumu, publikovania výsledkov výskumu.

Osveta – významnou súčasťou obnovenej výroby bude interaktívna sprevádzaná cesta výrobným procesom pre laickú aj odbornú verejnosť, zápis majoliky do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.

Vzdelávanie – v budúcnosti sa plánujeme zapojiť do vzdelávacieho procesu, pretože odborné vzdelávania pre keramikov na Slovensku nie je a ostatná generácia majstrov remesla odchádza do dôchodku. Pripravujeme vydanie veľkej odbornej publikácie o majolike.

Postupne kráčame za cieľom

V súčasnosti je v spracovaní výskum pôvodných vzorov, ktoré sú zhrnuté vo vzorkovníku Heřmana Landsfelda a zároveň aj vzorov, ktoré sú na zachránených výrobkoch starých majstrov. Podarilo sa nám pred rozpredaním zachrániť aj vzory, ktorými sa majstri inšpirovali. Niektoré z nich boli súčasťou výstavy jedinečnej kolekcie keramiky jedného z najvýraznejších keramikov 20. storočia Rudolfa Barčíka. Venuje sa im odborná komisia, ktorá odporučí vhodné smerovanie ďalšieho vývoja modranskej majoliky, jej tvarov a ornamentiky. Plánujeme zachytiť históriu pre ďalšie generácie v knihe o majolike. Kniha bude mapovať vývoj majoliky na Slovensku a bude jedným zo základov pre vzdelávanie ďalšej generácie majstrov keramiky a maľby na keramiku.

Majolika je pravidelne prezentovaná na tradičných podujatiach ako Slávnosť hliny – Keramická Modra v Modre, Keramický jarmok v Pezinku, Dni majstrov ÚĽUV, využíva sa v grafike podujatí i vo viacerých folklórnych súboroch a ľudových podujatiach. Odborne je každoročne v Modre rozoberaná etnológmi, múzejníkmi a výtvarníkmi na keramických seminároch.

Bratislavský samosprávny kraj viackrát deklaroval snahu o obnovu vzdelávania v odbore, v spolupráci s OZ Modranská Beseda vykúpil jedinečnú pozostalosť po zostavovateľovi modranskej vzorkovnice Heřmanovi Landsfeldovi, podporuje vydávanie publikácií s touto témou a v blízkej budúcnosti plánuje vybudovať moderné digitalizačné stredisko v Modre s cieľom digitalizácie prvkov kultúrnej krajiny, ku ktorej nepochybne patrí aj modranský dekor. Takto zdokumentovaný materiál môže slúžiť ako podklad pre aplikáciu uvedeného tradičného prvku na rôznych výrobkoch súčasného využitia. Projekt záchrany tradícií výroby majoliky má podporu mesta Modry vyjadrenú v Memorande o spolupráci. Od 6. novembra 2017 je modranská majolika súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Ctíme tradície majstrov

Záchrana tradície majoliky je dlhodobý projekt, ktorý presahuje hranice regiónu i Slovenska. Realizuje ho tím dobrovoľníkov, ktorým záleží na tom, aby sme nenávratne nestratili veľkú časť našich slovenských tradícií a histórie. Profesijne sme odborníci na históriu, ekonomiku, tretí sektor, marketing, architektúru a samozrejme keramiku. Naším cieľom je zachrániť keramickú tradíciu pre budúcnosť, zachovať hodnoty, obnoviť vzdelávanie remeselníkov, aby súčasní majstri mali komu odovzdať svoje skúsenosti a našli nasledovníkov, vytvoriť priestor pre výskum, rozvoj, zatraktívniť región pre potreby cestovného ruchu a vrátiť ľuďom prácu. Predstaviteľmi iniciatívy sú OZ Slovenská ľudová majolika, Slovenská ľudová majolika a. s. a pôvodná Slovenská ľudová majolika, ľudovoumelecké výrobné družstvo. Projekt záchrany tradícií výroby majoliky má podporu mesta Modry vyjadrenú v Memorande o spolupráci, ktorými obe strany vyjadrili spoločný záujem. Predstavitelia Bratislavského samosprávneho kraja viackrát deklarovali snahu o obnovu vzdelávania v odbore. Významnými partnermi sú drobní remeselníci v regióne – keramikári, kachliari, ale aj treťosektorové subjekty, za všetky treba spomenúť OZ Modranskú Besedu, organizátora tradičného podujatia Slávnosť Hliny – Keramická Modra. Významným finančným partnerom projektu je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.

Ľudia v regióne, kde sa vyrábala tradičná majolika, si uvedomujú hodnotu kultúrneho dedičstva, preto má iniciatíva na záchranu jej tradície široký rozmer – podporu samospráv, podnikateľského sektora, tretieho sektora aj jednotlivcov. Povedomie o majolikovej ornamentike sa zvýšilo aj zápisom do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Zápis je jedným z vrcholov aktivít iniciatívy a možnosťou poukázať na význam majolikovej tradície aj v širšom meradle. Veríme, že nestor modranskej keramickej dielne Heřman Landsfeld, ktorého busta stále dohliada na naše kroky, by bol na tento počin hrdý.